- Začínal jako útočník, pak se posunul do zálohy, aby závěr své kariéry odehrál v obraně. Když jako 33letý končil svou aktivní kariéru, žertoval, že končí ze strachu, aby neskončil v brance. Za postoj ke hře, spoluhráčům, rozhodčím, divákům, ale především k soupeři měl přívlastek "rytíř v kopačkách". Za celou svou bohatou sportovní kariéru nebyl ani jednou vyloučen, dokonce ani napomínán. Během 25 let trénoval všechna mužstva Slovanu – od A-týmu po neregistrované.
- Mimo fotbal se věnoval i jiným sportům, za VŠ Bratislava běhal na tratích od 800 do 5000 metrů, věnoval se i skoku do výšky. Mistrovsky hrál i tenis a patřil k vynikajícím plavcům. V roce 1934 získal v běhu na lyžích titul akademického mistra Československa, který mu zajistil účast na zimní světové univerziádě ve švýcarském Svatém Mořici, kde obsadil 3. místo v běhu na 18 km. Jako student hrál za VŠ Bratislava a ŠK Bratislava i lední hokej, dvakrát byl mistrem Slovenska a dvakrát finalistou.
- Okrem futbalu vedel hrať dobre hokej, lyžoval, v atletike bol všestranný, boxoval, hral stolný tenis, plával. Na Svetových akademických hrách vo Švajčiarsku obsadil v behu na lyžiach 6. miesto. V hokejovom drese VŠ Bratislava sa tešil z dvoch titulov majstra Slovenska. Všestranný športový talent zužitkoval aj v atletike (výška, beh na 800 až 5000 m), na tenisových kurtoch, ako aj v alpskom a klasickom lyžovaní, a plávaní. Na svoju všestrannosť bol právom hrdý, lebo mu pomohla v životnom napredovaní a ku kvalitným výkonom v športe. Sám o tom hovoril pri skončení aktívnej futbalovej činnosti: „Box mi dal tvrdosť, atletika rýchlosť, lyžovanie výdrž a stolný tenis postreh." To všetko zúžitkoval vo svojich obľúbených športoch - futbale a hokeji.
- Začal na pravom krídle, ale najlepšie sa cítil v strede útoku alebo zálohy. Tam však boli vtedy chýrni Schors, Jakube a „Kladivo" Luknár. Schors neskôr prestúpil do Rapidu Viedeň, Jakube prešiel na spojku a Chodák do stredu, čo mu padlo na úžitok, lebo v ročníku 1936/1937 sa stal najlepším strelcom mužstva.
- V lete 1936 rozhodol o slávnom prvom víťazstve „ešky" nad Spartou Praha 1:0. Potom sa prezentoval skvelými gólovými strelami v medzinárodných zápasoch s chorvátskymi, maďarskými a rakúskymi tímami. V najslávnejšom období hral útok v zložení Schors, Jakube, Chodák, Luknár, Masarovič. Žiaľ, nikdy sa nedostal do reprezentácie, lebo na vtedajšie pomery bolo neľahké vytlačiť zo zostavy Sobotku alebo Nejedlého, a z Prahy nedovideli dobre do Bratislavy. V reprezentácii Slovenského štátu hral doktor Chodák 11 z 16 zápasov a bol vždy kapitánom.
- Z krídla stopér
Keď odišli z Bratislavy Karol a Ferdinand Daučíkovci do Slavie Praha, tréner hľadal náhradu na konštruktívny post v strede poľa a posunul tam Chodáka. Príchod Porubského ho posunul na ľavú stranu stredu poľa. Porubský, ktorého volali Frankenstein, vytvoril spolu s Chodákom a Ervínom Kováčom trio, ktoré odborníci považovali za najlepšie v strednej Európe. Keď nový tréner Ferdinand Daučík formoval mužstvo do moderného systému WM, osvedčila sa nová obranná dvojica Vanák - Chodák a druhý mal aj kapitánsku pásku. Na tomto poste odohral niekoľko úspešných sezón, a keď sa v 33 rokoch lúčil s aktívnou činnosťou, žartom poznamenal, že musí skončiť, lebo sa bál, že ho postavia do brány. Začal na krídle a skončil ako stopér. Chodák zohral za svoju kariéru 193 ligových zápasov a dal 23 gólov. Nikdy nebol vylúčený, ale ani napomínaný. Je len samozrejmé, že s jeho menom sa viaže visačka fair play. Po kom inom by mohli udeľovať ceny pre tých, ktorí sa zachovali správne športovo aj ľudsky. Aj preto Slovenský futbalový zväz od roku 1994 v rodisku tohto všestranného športovca v Dolnom Kubíne pravidelne vo februári udeľuje Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka.
Slovakia
